Smrť brata Rogera: Prečo?
Nečakaná dramatická smrť brata Rogera zasiahla mnohých. Človek pokoja zomrel násilne rukou psychopata. Brat François, ktorý bol vyše 50 rokov spoločníkom na ceste brata Rogera, napísal pri príležitosti výročia jeho úmrtia nasledujúce myšlienky. V nich hľadá odpoveď na otázku, prečo brat Roger zomrel...
V mnohých listoch, ktoré sme dostali vlani po smrti brata Rogera, sa jeho smrť prirovnáva k smrti Martina Luthera Kinga, biskupa Romera alebo Gándhího. No nemožno poprieť, že je tu aj istá odlišnosť. Títo muži stáli v politickom, ideologickom boji a zabili ich protivníci, ktorí nemohli zniesť ich názor a vplyv.
Niektorí povedia, že je márne hľadať vysvetlenie pre zavraždenie brata Rogera. Skutočné zlo vždy zmarí každé vysvetlenie. Spravodlivý v Starom zákone vravel, že ho nenávidia „bez príčiny“, a evanjelista Ján vložil tie isté slová do Ježišových úst: „Nenávideli ma bez príčiny.“
Ako som žil po boku brata Rogera, vždy ma ohromovala jedna stránka jeho osobnosti a sám sa pýtam, či ona nevysvetľuje, prečo sa stal terčom. Brat Roger bol nevinný človek. Nie, že by nemal chýb. Nevinný je niekto, pre koho sú veci zjavné a priame, aj keď pre druhých nie sú takými. Pre nevinného je pravda očividná. Nezávisí od rozumových odôvodnení. On ju takpovediac „vidí“ a ťažko si predstaví, že druhí sa k nej približujú s námahou. Chápeme, že nevinný sa často cíti bezbranný alebo zraniteľný.
Ako príklad vezmem jednotu kresťanov. Pre brata Rogera bolo zrejmé, že musí byť možné neodkladne žiť jednotu, keď ju chcel Kristus. Argumenty, ktoré tomu odporovali, mu pripadali umelé. Pre neho bola jednota kresťanov predovšetkým otázkou zmierenia. A v podstate mal pravdu. My ostatní sa primálo pýtame, či sme ochotní zaplatiť cenu tejto jednoty. Zasluhuje si vôbec svoje meno zmierenie, ktoré sa nás nedotýka na vlastnej koži?
O bratovi Rogerovi sa povrávalo, že nezmýšľal teologicky. Nevidel však omnoho jasnejšie ako tí, čo to tvrdili? Po stáročia pokladali kresťania za nutné obhajovať svoje rozdelenia. Umelo zväčšovali rozkoly. Bez toho, aby si to uvedomovali, začali medzi sebou súperiť a ich pohľadu uniklo, aké to bolo očividné.
Jestvovala aj iná oblasť, v ktorej bol tento prístup brata Rogera citeľný, a kde sme azda ešte viac vnímali jeho radikálnosť: Všetko, čo mohlo spochybniť Božiu lásku, mu bolo neznesiteľné. V minulosti istý druh kresťanskej náuky neprestajne pripomínal, že ľudská prirodzenosť je od základu zlá. Chcel tým uistiť o nezištnom odpustení. No mnohých ľudí vzdialil od viery. Počúvali síce reči o láske, ale mali dojem, že táto nie je bez podmienok a ohlasované odpustenie teda nie je úplné. Tu azda leží to najcennejšie z dedičstva brata Rogera: Jeho zmysel pre lásku a odpustenie, dve skutočnosti, ktoré boli pre neho také jasné, a ktoré chápal v bezprostrednosti, ktorá nám často unikala. Na tomto poli bol vskutku nevinný človek, vždy jednoduchý, bezbranný, čítajúci v srdciach iných, schopný dôverovať až do krajnosti. Jeho pohľad to prezrádzal.
Brat Roger iste fascinoval svojou nevinnosťou, bezprostredným vnímaním, svojím pohľadom. A myslím, že v očiach niektorých ľudí videl, že fascinácia sa môže zmeniť na nedôveru či agresiu. Pre niekoho naplneného neriešiteľnými konfliktmi sa taká nevinnosť musela stať neznesiteľnou. Nestačilo teda znevážiť túto nevinnosť. Bolo ju treba odstrániť. Lekár Bernard de Senarclens napísal: „Keď je svetlo príliš jasné — a myslím, že to, čo vyžarovalo z brata Rogera, mohlo oslepiť — nie je vždy ľahké to zniesť. Neostane iné riešenie, ako zhasiť prameň svetla.“
Chcel som napísať tieto riadky, pretože je tu viditeľná jedna stránka jednoty života brata Rogera. Jeho smrť tajomne spečatila to, čím vždy bol. Lebo nebol zabitý pre nejakú vec, ktorú bránil. Bol zabitý pre to, kým bol.
brat François z Taizé
Brat François, pôvodom Holanďan, je bratom Komunity z Taizé od roku 1953.
Mária Chorvátová
Preklad z francúzskeho textu
Tento text bol okrem .týždňa (33/2006) súčasne publikovaný vo viac ako desiatich európskych krajinách, medzi iným v Nemeckom Frankfurter Allgemeine Zeitung, vo Francúzskom La Croix, či v Talianskom Avvenire.
Zdroj fotografie:
http://www.stpaulsyork.org.uk/content/pages/uploaded_images/188.jpg